Hrad Hohenzollern - Prstom na mape

Hrad Hohenzollern je umiestnený na hore Hohenzollern, izolovanom výbežku Švábskej Jury vo výške 855 metrov nad morom, 234 metrov nad nad okolitou krajinou. Nachádza sa približne 50 metrov kilometrov na juh od Stuttgartu, hlavného mesta Bádenska-Württemberska. Táto hora dáva meno aj regiónu (Zollernalbkreis) a medzi miestnymi obyvateľmi je známa ako Zollerberg alebo jednoducho Zoller.

Prvá osobná zmienka o Hohenzollernovskom sídle pochádza z roku 1061. Prvá písomná zmienka o hradnom komplexe, Castro Zolre, sa však objavuje až v roku 1267. Vzhľad, veľkosť a vybavenie pôvodného hradu nie sú známe, pravdepodobne bol postavený v prvom desaťročí 11. storočia. V tom čase to musel byť rozsiahly a umelecky hodnotný komplex, nakoľko dostupné zdroje ho označujú ako „Korunu všetkých hradov vo Švábsku“ alebo ako „najpevnejší dom v Nemecku“. V roku 1423 bol hrad úplne zničený.

Od roku 1454 bol na mieste pôvodného hradu postavený nový hrad Hohenzollern. Podľa dostupných zdrojov bol omnoho väčší a opevnenejší. Počas tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) bol hrad premenený na pevnosť. Takmer storočie bol vo vlastníctve Habsburgovcov. Počas vojny o rakúske dedičstvo (1740–1748) bol v zime 1744/45 obsadený francúzskymi vojakmi. Po vojne sa vrátil pod habsburskú kontrolu, avšak využívaný bol len zriedka. Po odchode posledného rakúskeho majiteľa z hradu v roku 1798 začal hrad chátrať. Na začiatku 19. storočia zostala jedinou zachovalou stavbou iba kaplnka sv. Michala.

Hrad za svoju súčasnú podobu vďačí Fridrichovi Viliamovi Pruskému. Ten sa chcel v roku 1819 počas cesty do Talianska prechádzajúc južným Nemeckom dozvedieť viac o koreňoch svojej rodiny, a tak vystúpil na vrchol hory Hohenzollern. V roku 1844 už ako kráľ Fridrich Viliam IV. napísal v jednom zo svojich listov: „Spomienky na rok 1819 sú mi mimoriadne drahé a ako príjemný sen bol západ slnka, ktorý sme sledovali z jednej z hradných bášt. Teraz sa tento môj dospievajúci sen zmenil na želanie, aby bol hrad Hohenzollern opäť obývateľný. “

Nakoniec v roku 1850 kráľ uskutočnil svoj dlhoročný sen a začal s opravou hradu. Rekonštrukcia bola plne financovaná oboma hlavnými rodovými vetvami Hohenzollernovcov: pruskou kráľovskou vetvou Hohnzollern – Ansbach (protestantská vetva, známa aj ako brandenbursko-pruská) a Hohenzollern – Sigmaringen (katolícka vetva, neskôr rumunská kráľovská rodina, známa ako švábska vetva). Angažoval Friedricha Augusta Stülera, ktorý bol menovaný kráľovským architektom vďaka prestavbe hradu Stolzenfels v roku 1842, ktorú navrhol ešte ako študent. Stüler začal s prácami na dizajne, ktorý ovplyvnila anglická novogotická architektúra a zámky v údolí Loiry. Pôsobivý vchod je dielom inžiniera-dôstojníka Moritza Karla Ernsta von Prittwitza, považovaného za popredného inžiniera opevnenení v Prusku . Sochy sú dielom Gustáva Willgohsa.

Po smrti Fridricha Viliam IV. Pruského (2. januára 1861) pokračoval v rekonštrukcii hradu jeho brat, kráľ Viliam I. Pruský. Stavba bola ukončená 3. októbra 1867. Spolu tak vytvorili jeden z najimpozantnejších nemeckých hradných komplexov v novogotickom štýle. S mnohými vežami a mohutným opevnením je uznávaným majstrovským dielom vojenskej architektúry 19. storočia. Vďaka ďalším architektonickým prvkom je jedinečnou atrakciou. Poloha na najkrajšej hore Švábska dodáva hradu malebný vzhľad.

Od roku 1952 princ Ľudovít Ferdinand Pruský začal s vybavovaním hradu hodnotnými umeleckými dielami a historicky významným dedičstvom súvisiacim s dejinami Pruska a jeho kráľov. Okrem obrazov od renomovaných umelcov ako Gerard van Honthorst, Antoine Pesne, Anton Alexander von Werner či Franz Seraph Lenbach, známy ako Ritter von Lenbach, tu nájdete aj rozsiahlu zbierku zlatníckych a strieborníckych diel 17. až 19. storočia.

Medzi najcennejšie exponáty patrí určite koruna Viliama II. a uniforma, ktorá patrila kráľovi Fridrichovi Veľkému. Od roku 1952 boli v hradnej kaplnke umiestnené rakvy Fridricha Viliama I. a jeho syna Fridricha Veľkého. Po zjednotení Nemecka v roku 1991 však boli presunuté naspäť do Postupimu.

V rokoch 1970 a 1978 zemetrasenia spôsobili na hrade obrovské škody. Do pôvodného stavu bol zrekonštruovaný v polovici 90tych rokov minulého storočia. S viac ako 350 000 návštevníkmi ročne je hrad Hohenzollern jedným z najnavštevovanejších hradov v Nemecku. Hrad je v súkromnom vlastníctve rodu Hohenzollernovcov, z ktorých dve tretiny patria brandenbursko-pruskej vetve a tretina švábskej vetve. Od roku 1954 využíva hrad aj nadácia princeznej Kiry. Nadáciu založila v roku 1952 Kira Kirillovna Romanovová, manželka Ľudovíta Ferdinanda Pruského. Nadácia využíva hrad na každoročný letný tábor pre deti z chudobných rodín. Do zjednotenia Nemecka v roku 1991 boli tábory organizované najmä pre deti z izolovaného západného Berlína. V prípade, že sa na hrade zdržiava rodina princa Juraja Fridricha Ferdinanda Pruského, nad hradom uvidíte viať pruskú vlajku.