Hrad Burgalimar

Pomenovanie hradu Burgalimar nazývaného aj Castillo de Baños de la Encina pochádza z arabského názvu Bury al-Hamma. Je to pôvodne umajjovská (*) pevnosť postavená v 10. storočí na nízkom kopci nad mestom Baños de la Encina v severnej časti provincie Jaén v španielskej Andalúzi.

Hrad je obklopený robustnými hradbami s pätnástimi hranolovými vežami. Jedinú polvalcovú vežu, tzv. vežu Pocty, postavili až kresťania po dobytí hradu. Hrad predstavuje dokonalý príklad moslimskej pevnosti z 10. storočia. Je zároveň najzachovalejším opevneným komplexom z čias Cordóbskeho kalifátu a najzachovalejším moslimským hradom v celom Španielsku. Vzhľadom na svoju neoceniteľnú historickú a umeleckú hodnotu bol v roku 1931 vyhlásený za národnú pamiatku.

Hrad postavili v strategickej oblasti priamo pri vstupe do údolia Guadalquivir, ktoré je vstupnou bránou do Andalúzie. Stavebné práce na pevnosti začali roku 968, o čom svedčí nápis vyrytý na dverách. Jeho originál je uložený v Národnom archeologickom múzeu v Madride. Stavba hradu Burgalimar prebiehala súčasne s výstavbou podobných pevností v regióne. Podľa vtedajších kroník kalif nariadil postaviť niekoľko rozsiahlych pevností pozdĺž celej cesty, ktorá viedla zo Sierry Moreny do Córdoby.

V jedenástom storočí po rozpade a rozdelení Cordóbskeho kalifátu na viac kráľovstiev sa hrad stal terčom tvrdých bojov medzi moslimami a kresťanmi. Kresťania práve v dobytí hradu videli kľúčový bod pre prístup do Andalúzie. V roku 1147 sa podarilo dobyť hrad Alfonsovi VII. z Leónu. Po jeho smrti v roku 1157 sa však pevnosť vrátila do islamských rúk. Alfonsovi VIII. Kastílskemu a Alfonsovi IX. z Leónu sa podarilo hrad opätovne dobyť v roku 1189. V roku 1212 tri dni po bitke pri Las Navas de Tolosa sa hrad stal opäť moslimským panstvom. Definitívne sa podarilo poraziť moslimov a získať nadvládu nad hradom až v roku 1225 Ferdinandovi III. Kastílskemu.

Kráľ poveril správou hradu toledského arcibiskupa Rodriga Jiméneza de Rada. Obranou hradu bol poverený Rád meča svätého Jakuba (**), ktorý sa intenzívne podieľal na vojenských operáciách na juhu Pyrenejského polostrova. Krátko nato Fernando III. začlenil mesto Baños de la Encina do jurisdikcie mesta Baeza, od ktorého záviselo až do roku 1626, kedy Baños de la Encina získal štatút mesta.

V roku 1458 počas šľachtických sporov v Kastílii odovzdal Enrique IV. pevnosť svojmu strážcovi Miguelovi Lucasovi de Iranzo. Toto rozhodnutie vyvolalo veľkú nevôľu obyvateľstva, ktoré odmietalo zmeniť svoju jurisdikciu. V roku 1466 sa hradu ujíma mestská rada v Baeza čím sa zavŕšil návrat hradu pod kráľovskú moc. V rovnakom čase bola k pevnosti pristavaná polvalcová veža Pocty, ktorá obklopila staršiu moslimskú hranolovú vežu v šijovej časti pevnosti.

Počas napoleonského vpádu sa hradu zmocnili francúzske vojská. Okupačné vojská premenili hradné nádvorie na cintorín, tomuto účelu neskôr pre potreby farnosti slúžilo nádvorie až do roku 1828.

Hrad vyzerá pomerne jednoducho. Má oválny pôdorys s dĺžkou 100 metrov a šírkou 46 metrov s celkovou plochou 2 700 m2. Z obvodu vyčnieva 14 hranolových veží v arabskom štýle, ktoré mierne prevyšujú hradby. Súbor týchto blízko seba stojacich veží potvrdzuje obranný charakter stavby. Z hradu vyniká pätnásta veža, už spomínaná veža Pocty, dobudovaná v pätnástom storočí. Hrad má dva vstupy. Prvým je veľká vstupná brána umiestnená na južnej strane medzi dvoma vysokými vežami. Má dva veľké podkovovité oblúky, v ktorých sa nachádzajú podlahové otvory, ktorými obrancovia počas bojov vrhali na útočníkov kamene, liali vriaci olej, smolu, decht alebo splašky. Druhý vstup, omnoho jednoduchší, sa nachádza na severnej strane hradu.

(*) Umajjovci boli arabskou kalifskou dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte, v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku. Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).

(**) Rád meča svätého Jakuba, Orden de Santiago, je náboženský a vojenský rád založený v 12. storočí. Za svoje meno vďačí španielskemu patrónovi Santiagovi, po slovensky Jakubovi. Jeho pôvodným cieľom bolo chrániť pútnikov na Svätojakubskej ceste, brániť kresťanstvo a vyhnať moslimských Maurov z Pyrenejského polostrova.

(foto: Wikimedia, mapa: Google maps)