Hrad De Haar

Hrad De Haar sa nachádza na okraji holandského mesta Utrecht. Najstarší historický záznam o budove na mieste súčasného hradu je z roku 1391. V tom roku dostala rodina De Haar hrad a okolité pozemky ako léno od Hendrika van Woerdena. Hrad zostal vo vlastníctve rodiny De Haar až do roku 1440, kedy zomrel posledný bezdetný mužský dedič.

Hrad následne prešiel do vlastníctva rodiny Van Zuylenovcov. V roku 1482 bol hrad vypálený a múry zničené. Pôvodné zachované časti boli začlenené do hradu počas prestavby na začiatku 16. storočia. V roku 1506 sa hrad spomína v zozname majetkov Stevena van Zuylena. Záznamy o ňom nájdeme aj v lénnom zozname v provincii Utrecht z roku 1536. Najstarší obraz hradu pochádza z roku 1554. Po roku 1641, keď Johan van Zuylen van de Haar zomrel bezdetný, dediči hradu nejavili o hrad veľký záujem a hrad začal postupne chátrať. Akoby zázrakom hrad unikol zničeniu Francúzmi počas francúzsko – holandskej vojny, tzv. Rampjaaru, v roku 1672.

V roku 1801 posledný katolícky van Zuylen v Holandsku, Anton-Martinus van Zuylen van Nijevelt (1708–1801), odkázal majetok svojmu bratrancovi Jeanovi-Jacquesovi van Zuylen van Nyevelt (1752–1846) z katolíckej vetvy rodiny v južnom Holandsku, dnes súčasť Belgicka.

V roku 1887 sa vnuk Jeana-Jacquesa, Etienne Gustave Frédéric Barón van Zuylen van Nyevelt van de Haar (1860–1934), oženil s barónkou Hélène de Rothschild. Keď Etienne v roku 1890 zdedil zrúcaninu hradu po svojom otcovi, manželia sa pustili do prestavby hradu, ktorú plne financovala rodina Rothschildovcov. Obnovou hradu poverili slávneho architekta Pierra Cuypersa. Na tomto projekte pracoval 20 rokov (od roku 1892 do roku 1912). Hrad má v súčasnosti 200 izieb a 30 kúpeľní, z ktorých iba malý počet na prízemí je otvorený pre verejnosť.

Cuypers vybavil hrad najmodernejšími vychytávkami, ako napríklad elektrickým osvetlením s vlastným generátorom a ústredným kúrením pomocou pary. Inštalácia vykurovania je medzinárodne uznávaná ako priemyselná pamiatka. Kuchyňa bola na tú dobu tiež veľmi moderná a mala obrovský sporák dlhý 6 metrov, v ktorom sa kúrilo rašelinou alebo uhlím. Obklady v kuchyni sú zdobené erbmi rodín De Haar a Van Zuylen, ktoré boli špeciálne na tento účel vyrobené v severoholandskom meste Franeker. Hlavnú sálu hradu zdobia lomené oblúky, sochy, vitráže a drevorezba na strope, čím pripomína skôr interiér rímskokatolíckeho kostola. Strop bol vyrobený priamo v Cuypersových dielňach v Roermonde.

Veľa detailov sa týka práve rodiny Rothschildovcov, napríklad rodinné motto na krbe (A majoribus et virtute) alebo erb rodiny priamo pred ohniskom v knižnici. Interiér je zariadený mnohými dielami zo zbierok Rothschildovcov vrátane krásneho starého porcelánu z Japonska a Číny, niekoľkých starých flámskych gobelínov a obrazov s náboženskými motívmi. Zaujímavosťou je koč manželky japonského šoguna, ktorý je údajne jedným z dvoch zachovaných na svete, druhý sa nachádza v Tokiu.

Okolo hradu sa rozprestiera park, ktorý navrhol Hendrik Copijn a pre ktorý Van Zuylen objednal 7 000 dospelých stromov. Pri ich premiestňovaní nastal v Utrechte problém s domom, ktorý bránil ich preprave. Van Zuylen tento dom kúpil a zbúral ho. Park obsahuje veľa vodných diel a záhonov pripomínajúcich francúzske záhrady vo Versailles. Počas druhej svetovej vojny bola veľká časť záhrad zničených, pretože drevo sa používalo na kúrenie a varenie a pôda sa používa na pestovanie zeleniny. Dnes je však väčšina obnovená do pôvodného stavu.

Pre výstavbu parku bola obec Haarzuilens susediaca s hradom, okrem mestského kostola, zbúraná a presunutá na miesto vzdialené asi kilometer od pôvodnej obce. Táto nová dedina bola postavená v pseudo-stredovekom štýle vrátane vidieckej dedinskej zelene. Budovy z väčšej časti navrhol Cuypers a jeho syn Joseph Cuypers.

V roku 2000 previedla rodina Van Zuylen van Nyevelt vlastníctvo zámku a záhrad (45 ha) na nadáciu Kasteel de Haar. Rodina si však ponechala právo stráviť na hrade jeden mesiac ročne. V tom istom roku kúpila holandská spoločnosť Natuurmonumenten okolité panstvo s rozlohou 400 ha. Rozsiahly program obnovy hradu a záhrad sa začal v roku 2001 a bol dokončený v roku 2011. Po smrti posledného mužského dediča Thierryho van Zuylena v roku 2011 jeho dcéry predali nadácii aj umeleckú zbierku a zariadenie zámku.

(foto: Wikimedia, mapa: Google maps)